Tisovskí rodáci (Tisovec natives)

Milan Kraus (1924-2006)

Narodil sa 20. augusta 1924 v Tisovci v rodine úradníka železníc. Do ľudovej školy chodil v rodisku, do gymnázia v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia roku 1947 bol krátko kaplánom v Žiline, potom v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom. Roku 1950 pôsobil ako administrátor v Želiezovciach a v rokoch 1950-1952 ako asistent na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok roku 1985.
Prvé básne publikoval ako gymnazista, a to najmä v časopisoch Nový rod, Tvorba a Elán. Knižne debutoval básnickou zbierkou Stromoradie ticha (1944). Predstavil sa v nej ako meditatívny básnik. V tomto zmysle malo jeho básnické vystúpenie i výrazný protivojnový apel. V druhej básnickej zbierke Vďaka a láska (1952) sú ešte prítomné témy vojny, no vyvažuje ich optimizmus a viera, že vojnovou kataklizmou poučené ľudstvo môže nájsť cesty k vzájomnému porozumeniu a mieru. Túto tematiku, rozšírenú o ľúbostnú lyriku, prezentoval aj v zbierke Lístok za listom (1955). Po dlhšej prestávke vydaná básnická zbierka Načatá pečať (1969) má aj výrazný hľadačský charakter. Knihou občianskej, prírodnej a ľúbostnej lyriky je zbierka Priateľstvo s chvíľou (1974). Vrátil sa v nej k poetike prostých motívov a k spontánnemu básnickému prejavu. Druhé, rozšírené vydanie tejto zbierky vyšlo roku 1980.
Nasledujúca básnická zbierka Spevokol (1988) je syntézou básnikovho poznania a životnej skúsenosti. Meditatívno-filozofickými básňami, no s gnómickým verbálnym prejavom sa predstavil v zbierke Vychádzky do pološera (1992). Z presily životnej skúsenosti hovorí o zmysle ľudského snaženia, o hľadaní cesty k svetlu, ktorú však z väčšej časti musíme prejsť v pološere. Roku 1997 vydaná zbierka Trpezlivosť kvetov je príhovorom modernému človeku zdôrazňujúcim perspektívny pohľad cez absurdnosti do zmysluplnosti,
Výbery z básnickej tvorby M. Krausa vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983), súborné vydanie jeho prvých piatich zbierok predstavuje kniha Zbierky (1984). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980), v ktorej sa zamýšľa nad zmyslom básnickej tvorby a jej poslaním v spoločnosti. Ako prekladateľ pripravil výbery z chorvátskeho básnika D. Tadijanoviča v knihe Vysoké topole (1969), švédskej poetky E. Södergranovej (s J. Michlom) a rumunského básnika M. Soresca (s V. Dudášom). Významná je aj jeho editorská práca pri koncipovaní zborníkov poézie i prekladaní a príprave Evanjelického spevníka (1992). Roku 1993 pod názvom Ráno a večer vydal v preklade osem Kuzmányho žalmických modlitieb. K literárnym, kultúrnym i širšie spoločenským otázkam sa vyslovoval v početných časopiseckých interview a esejách a publikoval i v evanjelickej cirkevnej tlači.