Tisovskí rodáci (Tisovec natives)

Štefan Marko Daxner (1822-1892)

Študoval v Ožďanoch, Spišskej Novej Vsi, Rožňave a v rokoch 1840-1842 na evanjelickom lýceu v Bratislave. V rokoch 1842-1843 bol poslucháčom práva na evanjelickom kolégiu v Prešove. Advokátske skúšky zložil v Pešti v roku 1846.
Ako advokátsky koncipient pôsobil v Rimavskej Sobote a v Pešti. Potom bol advokátom v Tisovci. V roku 1850 sa stal zástupcom štátneho komisára Gemersko-malohontskej župy v Rimavskej Sobote. Od roku 1859 pôsobil ako radca župného súdu v Nagykalló. Od roku 1861 bol druhým podžupanom Gemersko-malohontskej župy v Rimavskej Sobote, od roku 1865 prísediaci zmenkového súdu v Debrecíne a od roku 1872 hospodáril na svojom rodinnom majetku v Tisovci.
Bol spoluorganizátorom prvého celonárodného programu marcových liptovských Žiadostí slovenského národa v roku 1848, v ktorých stanovil základné politické smerovanie Slovenska. Za aktivity v slovenskom národnom hnutí ho 10.10.1848 zatkli a 3.11.1848 štatariálnym súdom v Plešivci spolu s J. Franciscim a M. Balkulínym odsúdili na trest smrti.
V januári 1849 boli z väzenia vyslobodení. Stal sa kapitánom dobrovoľníckeho zboru. Z jeho iniciatívy zvolali 6.6.1861 do Martina celonárodné zhromaždenie. Predložil mu vlastný koncept požiadaviek, ktoré vyústili do Memoranda národa slovenského. Podporoval vznik slovenského gymnázia v Revúcej. V rokoch 1862-1868 a 1872-1874 bol aj jeho hlavným dozorcom. Spolu s manželkou ho neustále finančne a materiále podporoval.
V Gemersko-malohontskom senioráte vyvinul osobitné úsilie na obranu slovenských cirkevných zborov a na legislatívnu podporu zriaďovania sirotincov a vdovských opatrovní. Jeho hlavným záujmom spočiatku bola literatúra. Na bratislavskom lýceu založil humoristický časopis Buben, písal balady a drobné prózy. Spolu s A.H.Škultétym a J.Čipkom zbieral a adaptoval ľudové rozprávky, ktoré sú zapísané v Codexe tisovskom. Neskôr sa venoval politickej publicistike. Posmrtne vyšiel výber z jeho publicistiky a spomienok v knihe V službe národa (Bratislava 1958). Svojou politickoorganizátorskou a publicistickou prácou sa zaradil medzi najvýznamnejšie postavy slovenskej politiky druhej polovice 19. storočia.