Tisovskí rodáci (Tisovec natives)

Dr. Vladimír Clementis (1902-1952)

Základné vzdelanie získal v Tisovci. V rokoch 1913-1921 študoval na gymnáziu v Skalici. Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, z toho dva semestre strávil na univerzitách v Nemecku a vo Francúzsku. Počas štúdií v Prahe bol spoluzakladateľom skupiny a časopisu DAV, v ktorom pracoval až do jeho zániku v roku 1937.
Do roku 1939 mal advokátsku kanceláriu v Bratislave. V politických procesoch obhajoval príslušníkov robotníckej triedy a členov KSČ. Po rozbití republiky emigroval do Francúzka, odtiaľ do Anglicka. V Londýne pôsobil ako publicista, vystupoval v československom rozhlasovom vysielaní BBC, kritizoval klérofašistický režim na Slovensku, napísal a vydal viaceré štúdie, redigoval Nové časy. Po oslobodení bol poslancom Národného zhromaždenia a štátnym tajomníkom na Ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1948-1950 bol ministrom zahraničných vecí.
V marci 1950 ho krivo obvinili z intelektuálskeho vzťahu k robotníckej triede a strane, z maloburžoáznej kolísavosti. V januári 1951 ho zatkli a 20.-28. 11.1952 bol v Prahe odsúdený na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný 3.12.1952. V roku 1963 bol politicky i občiansky plne rehabilitovaný.
Jeho predvojnová publicistická činnosť je v základe zhrnutá v dvoch zväzkoch pod názvom Vzduch našich čias (1967). Londýnska publicistika vyšla v knihe Odkazy z Londýna (1947). V londýnskej emigrácii vydal aj viacero brožúr politického obsahu, zostavil dva zborníky slovenskej poézie Zem spieva (1942) a Hnev svätý (1944). Z jeho literárneho diela tematicky vybočujú knihy Nedokončená kronika (1964), v ktorej spomína na detstvo, dospievanie a rodinné prostredie, a korešpondencia s manželkou Lídou Listy z väzenia (1969).