Dobrovoľníctvo, ktoré obohacuje

Tento rok som sa rozhodla chodiť do detského domova, pretože som si to dala na DofE ako dobrovoľníctvo. Pravidelne som navštevovala detský domov Škovránok v Tisovci, keďže je to najbližší detský domov v okolí mojej školy.
Prvé chvíle strávené v ňom boli ťažké. Nevedela som sa vysporiadať s tým, že ja mám všetko, čo chcem a oni nemajú ani rodičov. Veľmi som o tom všetkom premýšľala a čím ďalej, tým viacej som mala potrebu tam chodiť. To ich potešenie v očiach, keď som vždy zazvonila na dverách bolo na nezaplatenie. Už je to celý akademický rok, čo ich navštevujem a cítim sa lepšie.
Mám pocit, že som im aspoň kúsok pomohla. Spoznala som Dávida, ktorému som pomáhala s učením a skúšala som ho. Spolu sme sa hrali. Aj keď má zdravotné problémy, spolu sme to všetko zvládli. Je ťažké upútať jeho pozornosť, pretože má aj poruchy pozornosti, tak som musela vymýšľať kadejaké aktivity, aby som ho zmotivovala.
Dúfam, že budem mať čas ich aj naďalej navštevovať, hlavne ďalšie roky na strednej škole. Niekedy mám veľa povinností a mimovoľných aktivít a niekedy nemám čas ani ich prísť pozdraviť. Teraz už viem, aké to je, keď niekto nemá nikoho blízkeho a aj malá sladkosť alebo milé pozdravenie ich dokáže hneď spraviť šťastnými a zlepšiť im deň. Myslela som si, že budem dávať len ja, keď som každý týždeň k nim chodila, no zistila som, že práve vďaka nim som spoznala tie pravé hodnoty života.
Niekto túži po bohatstve, niekto po sláve a niekto len po obyčajnej skutočnosti - po starostlivom otcovi a milujúcej matke.

18. júna 2019

Najrýchlejší spôsob prezerania obrázkov na dotykovom displeji: ťuk na posledný obrázok, potom ťukaním prezeranie obrázkov sprava doľava!

Volunteering is enriching

This year I decided to visit an orphanage, because I am in DofE and this was my aim for volunteering. I have been visiting the orphanage Škovránok in Tisovec because it is the nearest one in the area of my high school.
The first moments spent at the orphanage were hard for me. I did not know how to cope with all of it. I have everything I want and that I need. These children do not even have parents. I was thinking about all of it and suddenly I felt a need to go there. The gladness in their eyes when I rang on the doorbell was beyond measure. It has been a whole academic year since I visited them for the first time and now I feel better. I think I helped them a little bit.
I met David who I helped to study and we learnt so much, and also we played funny games. Even though he has health issues, we went through all of the hard times together. It is also hard to preoccupy him because he has troubles with concentration so I had to think of new games that could get attention to him.
I hope that I will have time to visit him during my next four years of high school. I sometimes have so many duties and activities after school that I do not have time to even say hello to them. Now I already know how it is when someone does not have anyone who is close to them and just a little sweet candy can make them happy and brighten their day.
I am grateful that because of DofE I have met David and all of the children which I visited every week. Also I realized what authentic life values are. Somebody desires fortune, somebody wants fame and somebody aches just for the simple things – for a caring father and loving mother.

1925x