Beh Petra Šóšika

V pondelok, 30.septembra 2002 sa konal už druhý ročník Memoriálu Petra Šóšika. Beh sa mal začať o 14. 30 hod. Poslednú siedmu hodinu mali žiaci voľnú práve z dôvodu už spomínaného behu. Pretekári boli rozdelení podľa veku do jednotlivých kategórií. Príma až tercia, dievčatá a chlapci, kvarta a prvý ročník, dievčatá a chlapci a napokon druhý až piaty ročník, dievčatá a chlapci.
Trať bola tiež rôzne dlhá. Pre najmladšiu kategóriu 900 m, pre strednú kategóriu 1300 m a pre najstaršiu 1800 m. Štart a zraz študentov bol pred Domovom dôchodcov v Tisovci. Trať 900 m sa bežala od Domovu dôchodcov po panelový dom, kde sa odbočilo doľava a potom naspäť po Jesenského ulici k Domovu dôchodcov. 1300 m trať viedla od štartu po prvý panelák, potom viedla po Jesenského ulici, smerom na Hnúšťu, kde sa pri najbližšej križovatke odbočilo doprava a došlo sa do cieľa. Trať 1 800 m viedla až na koniec ulice. Potom prešla na Jesenského ulicu a následne na križovatke sa odbočilo do cieľa.
Memoriál začal príchodom rodičov a starých rodičov Petra Šóšika, ktorí Memoriál otovrili a popriali úspešné fyzické aj psychické zvládnutie behu. Potom sa už začalo súťažiť. Štartovalo sa na povel pána Mixtaja, a to v poradí dievčatá a chlapci. Zmyslom behu bolo hlavne zúčastniť sa a nie vyhrať. Niektorí to však zobrali až príliš vážne a vôbec ich tam nebolo vidno. Boli aj takí, ktorí mali na to, aby sa trochu prekonali, no úplne to odflákli.
Na druhej strane tým viac vyniká výkon najmladších žiakov, ktorí sa behu odovzdali telom aj dušou a predviedli veľmi dobrý športový výkon. Na obhajobu starších musíme podotknúť, že už len ich samotná účasť na behu si zasluhuje ich obdiv. Vcelku hodnotíme tento Memoriál ako úspešný, hlavne čo sa týka organizačnej stránky. Neboli žiadne problémy.

Ale prejdime už ku konkrétnym výsledkom a časom, ktoré žiaci dosiahli:
Príma – tercia dievčatá: 1.Lucia Cabanová a Eva Vidová 3,24, 2.Denisa Snopková 3,36, 3.Patrícia Vredíková 3,42.
Príma – tercia chlapci: 1.Martin Helik 3,08, 2.Branislav Kriška 3,17, 3.Zlatko Pohorelský 3,52.
Kvarta – prváci dievčatá: 1.Barbora Uhelová 4,36, 2.Veronika Palušková 4,37, 3.Lucia Murková 4,39
Kvarta – prváci chlapci: 1.Michal Lamrich 3,28, 2.Martin Dúbravský 3,34, 3.Ivan Slivka 3,46.
Druhý - piaty ročník dievčatá: 1.Kristína Arnoldová 6,35, 2.Anka Zánová 7,18, 3.Libuša Murtinová 7,25.
Druhý - piaty ročník chlapci: 1.Rudolf Dúbravský 4,59, 2.Miroslav Oslík 504, 3.Lukáš Smerek 5,05.

Všetkým víťazom úprimne blahoželáme a želáme, aby sa im darilo aj budúci rok. Tým, ktorí sa behu zúčastnili zase prajeme, aby sa zlepšili a tým, ktorí sa ani neposnažili odkazujeme, aby to nabudúce skúsili. Dovidenia na budúci rok.

Peter Šóšik sa narodil v Lučenci, kde vychodil osemročnú základnú školu. Pre Evanjelické gymnázium v Tisovci sa rozhodol hlavne kvôli štúdiu anglického jazyka a aj preto, že jeho starý otec bol farár a z tohto dôvodu mal vzťah k duchovným hodnotám tejto školy.
Peter bol na školu prijatý v roku 1994. Postavou bol mohutný a mal nadváhu. Veď vážil 98 kg. Býval na internáte v jednej izbe spolu so súrodencami Petrom a Paľom Švecovcami. Hlavne Paľo Švec mal na Petra Šóšika veľký vplyv. Paľo Švec bol športovo založený a Peter bol zasa športové drevo, ale so svojou neústupčivou a cieľavedomou povahou si zaumienil, že sa z neho stane športovec.
Začali spolu behávať, chodiť do posilňovne a za prvý rok Peter schudol o 23kg a vážil 75kg. V ich športovej činnosti ich podporoval aj americký lektor Kevin Steffens. Miestami svoju športovú aktivitu až preháňal. Jeho nápady ohľadom behania boli často na hraniciach medzi tým, čo šport dáva a čo je daň za šport, ak sa robí neuvážene. Nepoznal som ho, a tak to usudzujem len podľa toho, čo som počul. Mal zvyk behať za každého počasia, neraz aj okolo 16 km, a to po asfalte. V každom prípade treba jeho výkon oceniť. Okrem toho mal rád aj posilňovanie. Často robil kliky spolu so svojím bratom na chrbte. Spravil ich okolo dvadsať.
Okrem športu mal dosť široký okruh záujmov. Bol spoločenský a v kolektíve obľúbený. V triede často pomáhal spolužiakom. Keď hrozilo, že nikto z triedy nič nevedel, prihlásil sa a podržal ju. Bol veľmi nekompromisný a prísny na seba i spolužiakov. Zastával školský poriadok a aj poriadok ako taký. Jeho cieľavedomá a nekompromisná povaha sa naplno prejavila, keď dal podpísať spolužiakom petíciu, na zlepšenie stravy na internáte.
Vo svojom vysokoškolskom štúdiu sa chcel zamerať na medicínu, ale nezobrali ho na Karlovu univerzitu. Nakoniec skončil na biomedicínskej fyzike v Bratislave, ktorá sa zaoberala vývojom liekov.
Po prvom roku sa cez prázdniny vybrali spolu s priateľmi na chatu do Slovenského raja. Bolo to v roku 2000. Jedného dňa sa mali vybrať na túru k vodopádom , kde však nechceli ísť, lebo terén bol klzký a nebezpečný, keďže predchádzajúce dni pršalo. Peter však napriek tomu chcel ísť. Tento raz ho však nanešťastie jeho cieľavedomosť, ktorá ho počas života hnala dopredu a dodávala mu silu, zradila. Pri pokuse pozrieť sa dolu z vysokej skaly sa pošmykol, spadol a zabil sa. To sa stalo 16.júla 2000. V každom prípade nebol tu nadarmo a zanechal po sebe jasný odkaz, ktorý by asi znel : Vôľa a nadšenie zvíťazí nad všetkými prekážkami v živote.

Najrýchlejší spôsob prezerania obrázkov na dotykovom displeji: ťuk na posledný obrázok, potom ťukaním prezeranie obrázkov sprava doľava!

Run of Peter Šóšik

On Monday, 30 September 2002, the second year of the run named Peter Šóšik Memorial was held. The students were divided into different categories by their age: prima and tercia girls and boys, kvarta and first grade girls and boys and finally second through fifth grade girls and boys. The tracks were also a different length.
For the youngest category 900 meters, the median category 1300 m and for the oldest ones 1800 m.
The start and the meeting of the students was at the old peoples home in Tisovec. A 900 m track was run from old peoples home to the apartment building, then to the left and then turned back through Jesenského street to the start. A 1300 m track led from the start to the to the apartment building, then to the left and down Jesenského street and at the first crossing to the right and back to the start. A 1 800 m track led to the end of the Bakulíniho street, then to the left to Jesenského street and at the second crossing to the left to the start.
The parents and grandparents of Peter Šóšik started a Memorial. Mr. Mixtaj, a PE teacher, managed the events at the start of the race. The purpose of the race was to participate and not to win. Someones, however, took it up too seriously and nobody could see them there. On the other hand, the nice surprise was a result of the youngest pupils who performed very well.
We can evaluate the Memorial as successful, especially with the regard to the organizational side. There were no problems.

But come now to the results and times that the pupils achieved:
Príma – tercia girls: 1.Lucia Cabanová a Eva Vidová 3,24, 2.Denisa Snopková 3,36, 3.Patrícia Vredíková 3,42.
Príma – tercia boys: 1.Martin Helik 3,08, 2.Branislav Kriška 3,17, 3.Zlatko Pohorelský 3,52.
Kvarta – prváci girls: 1.Barbora Uhelová 4,36, 2.Veronika Palušková 4,37, 3.Lucia Murková 4,39
Kvarta – prváci boys: 1.Michal Lamrich 3,28, 2.Martin Dúbravský 3,34, 3.Ivan Slivka 3,46.
Druhý - piaty ročník girls: 1.Kristína Arnoldová 6,35, 2.Anka Zánová 7,18, 3.Libuša Murtinová 7,25.
Druhý - piaty ročník boys: 1.Rudolf Dúbravský 4,59, 2.Miroslav Oslík 504, 3.Lukáš Smerek 5,05.

We sincerely congratulate to all winners and wish that they get on well in the next year.

Peter Šóšik was born in Lučenec where he completed an eight-year primary school. He decided for the Lutheran High School in Tisovec mainly because of English language study and also because his grandfather was a pastor, and therefore Peter had the relationship to the spiritual values of this school.
Peter was approved to the school in 1994. He had a massive figure and a overweight. Indeed, he weighed 98 kg. He lived in the student dormitory in one room together with the siblings Peter and Pavol Švec. In particular, Palo Švec had a big influence to Peter Šóšik. Paľo Švec was athletic and Peter was a sport stumblebum, but with his strong-willed and tenatious nature he decided to become an athlete.
They began to run together, go to the fitness and in the first year Peter lost 23 kg weight and weighed 75 kg. In their sport activities they were also supported by an American teacher Kevin Steffens. Peter Šóšik had a habit to run in all weather, often around 16 km and on the the asphalt surface.
Anyway we have to appreciate his performance. In addition, he liked a bodybuilding. Frequently he did the lifts in push-up position with his borther on his back. He made them approximately twenty. In addition to the sport he had a wide range of the interests. He was social and favorite. He often helped classmates. He was uncompromised and strict on himself and on the classmates. He was neat and held the school schedule. His purposeful and uncompromising nature was fully demonstrated when let the classmates sign a petition for improving the diet in the student dormitory.
In his university studies he wanted to focus on the medicine, but he did not succeed to get to Charles University in Prague. Finally he ended on the biomedical physics in Bratislava, which dealt with the drug development.
After the first year of his study, during the holidays, he stayed with his friends at the cottage in Slovakian Paradise. It was in 2000. On a one day they wanted to hike to the waterfalls, but the terrain was slippery and dangerous, so the friends didnt want do go. Peter nevertheless wanted to go. This time, however, his purposefulness betrayed him. When he tried to look down from the high rocks, he slipped, fell and was killed. This happened on July 16, 2000.
In any case, he wasnt here in vain and left a clear message that might have sounded The will and enthusiasm overcome all obstacles in the life.

6116x