Tisovskí rodáci (Tisovec natives)

Bohuslav Nosák-Nezabudov (1818-1877)

Základné vzdelanie získal u otca v Čiernej Lehote. V rokoch 1829-1831 študoval na gymnáziu v Dobšinej, v rokoch 1831 - 1838 na lýceu v Levoči. Súčasne súkromne študoval slovanské jazyky, najmä srbčinu a ruštinu. V rokoch 1838-1840 študoval teológiu na lýceu v Bratislave a v roku 1840 bol vysvätený za kňaza. Bol kaplánom u Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši, súkromným učiteľom v Pešti.
Od roku 1845 bol Štúrovým pomocníkom v redakcii Slovenských národných novín a Orla tatranského v Bratislave. V rokoch 1848-1849 sa aktívne zúčastnil slovenského povstania, počas ktorého bol druhým tajomníkom Slovenskej národnej rady.
Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Muráni. V roku 1867 bol prepustený zo služby a utiahol sa k bratovi do Sabinova. Tu sa venoval národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady. Zaujímavé sú jeho balady Lenina zkála, Zkázka o polednici. Napísal cestopis zo Zakarpatskej Ukrajiny, opísal tiež rodný kraj - Spomienky potiské, v poézii čerpal zo slovenských motívov - Spevy tatranské, spracoval aj historické témy - Kamzík, Laborec.
V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal z latinčiny, angličtiny, nemčiny, poľštiny, srbčiny, chorvátčiny, ale najmä z ruštiny, čím sa slovenská verejnosť oboznamovala s dielami popredných predstaviteľov svetovej literatúry.