Tisovskí rodáci (Tisovec natives)

Branislav Kriška (1931-1999)

Branislav Kriška sa narodil v Tisovci, v rodisku našej amatérskej opery. Absolventské predstavenie Janáčkovej akadémie mal v Košiciach. Najprv spolupracoval ako asistent so svojim profesorom J.Munclingerom na Musorgského Boris Godunov (1952), potom bol s J. Šeregijom spolurežisérom Auberovej Nemej z Portici (1954). V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini.
Časť jeho tvorby presunul do Srbska a Slovinska, ale ťažisko jeho tvorby bolo v opere Slovenského národného divadla, tam pôsobil v rokoch 1966-1971 najprv ako dramaturg a v roku 1972 sa stal šéfrežisérom SND BA.
Na VŠMU začal pôsobiť v roku 1972. V roku 1979 začal vyučovať opernú réžiu a v 1984 dostal docentúru. Pre seba si nechával diela, ktoré ostatní obchádzali. Posledné roky svojho života hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach, kde do posledných dní vo svojej ťažkej chorobe dokončoval svoju tvorbu, v snahe za sebou zanechať len to najlepšie. Tak, ako to bolo pre neho samozrejmé po celý jeho život.
Ako sa vyjadril divadelný vedec a kritik Ladislav Čavojský: Jeho inscenácie, vytvorené prevažne v spolupráci s výtvarníkmi Jánom Hanákom, Ladislavom Vychodilom a Helenou Bezákovou mali jednoduché tvary, čisté línie, vyladenú farebnosť, vysokú výtvarnú štylizovanosť aj v operách z dedinského prostredia. Nič, ani folklór neprebral do svojich inscenácií v surovom tvare. Dramatickú atmosféru budoval svietením. Lúč svetla bol na Kriškovom javisku vždy nielen krásny, efektný, ale bol aj šíriteľom myšlienky, posolstva. Vždy striehol, aby pomer emócie a racionality bol v predstavení, pod ktoré sa podpísal, v rovnováhe.